Pribylinský ihličnatý les a veterné smršte

(34 fotiek)

Tatranská bóra

Pohorie Vysokých a Západných Tatier svojou nadmorskou výškou v priemere 2400 m.n.m tvorí prirodzenú bariéru prúdeniu vzduchu. Tento obrovský vetrolam často odoláva rýchlosti vetra nad 100 km/h. Pokiaľ je vegetácia lesa vo veku do 50 rokov spravidla je poškodenie porastov vetrom len nepatrné. Horšie je,keď smrek dorastá do svojej dospelosti čo je asi 80 rokov. Plytký koreňový systém tohoto 30 až 40 metrového obra neodolá a rúti sa k zemi.Takáto sila vyvoláva domino efekt a zasiahne obrovské územie. Našu obec a jej okolie niečo také postihlo v minulosti mnohokrát. Posledne v roku 1999 a tá najrozsiahlejšia v roku 2005. Tatranská bóra je prírodný fenomén opakujúci sa v čase, keď les dorastá do rubnej hrúbky. Jedna z takých rozsiahlejších kalamít bola aj pred druhou svetovou vojnou. Drevo bolo vyťažené a odvezené na frontu. Ostali len rúbaniská, ktoré bolo treba zalesniť. Celé generácie lesníkov a lesných robotníkov sa podieľali na obnove lesa,čoho dôkazom sú aj tieto fotografie.


Takto vyčíňala smršť na pribylinskom cintoríne - 11.8.1999 - Jaroslav Vacho
Takto vyčíňala smršť na pribylinskom cintoríne - 11.8.1999 - Jaroslav Vacho


Silný vietor lámal stromy ako zápalky a vytrhával ich aj  s koreňom - 11.8.1999 - Jaroslav Vacho
Silný vietor lámal stromy ako zápalky a vytrhával ich aj s koreňom - 11.8.1999 - Jaroslav Vacho


Chvíle hrôzy si zažili aj dovolenkáry v chatovej oblasti Hrdova a Podbanska - 11.8.1999 - Jaroslav Vacho
Chvíle hrôzy si zažili aj dovolenkáry v chatovej oblasti Hrdova a Podbanska - 11.8.1999 - Jaroslav Vacho


Pri práci v školnici - Zdenka Račková - nedatované
Pri práci v školnici - Zdenka Račková - nedatované


Uhadzovanie haluziny - Zdenka Račková - nedatované
Uhadzovanie haluziny - Zdenka Račková - nedatované


Lesné robotníčky z Pribyliny - Pavel Balažic - nedatované
Lesné robotníčky z Pribyliny - Pavel Balažic - nedatované

Ochrana  mladých stomčekov pred silným letným slnkom zakrytím pomocou plátna


V školnici na Kokavskom moste - fotoarchív: Miroslav Račko - asi 1972
V školnici na Kokavskom moste - fotoarchív: Miroslav Račko - asi 1972


Spoločná - trošku uvoľnená fotka lesných robotníkovGoogle - fotoarchív:Rudolf Plučinský - 60 - te roky
Spoločná - trošku uvoľnená fotka lesných robotníkovGoogle - fotoarchív:Rudolf Plučinský - 60 - te roky


Fotka z čias zalesňovania Tichej doliny - fotoarchív:Rudolf Plučinský - 60 - te roky
Fotka z čias zalesňovania Tichej doliny - fotoarchív:Rudolf Plučinský - 60 - te roky


Veterná smršť v Pribyline - fotoarchív:Dana Čučková r.Mikušová - 11.8:1999
Veterná smršť v Pribyline - fotoarchív:Dana Čučková r.Mikušová - 11.8:1999

Celá udalosť okolo smršte v Pribyline bola ešte umocnená 90 % zatmením slnka na drúhý deň 11. augusta 1999 okolo 11 00 hod.V obci nešla elektrika a bola ochromená doprava do ATC a na Podbanské.Chatová oblasť bola plná ľudí a len zázrakom sa nikomu nestalo nič vážne,až na značné materíálne škody


90 % zatmenie slnka - 11. augusta 1999
90 % zatmenie slnka - 11. augusta 1999

Fotografia bola pôvodne farebná


Veterná smršť v Pribyline - fotoarchív:Dana Čučková r.Mikušová - 11.8:1999
Veterná smršť v Pribyline - fotoarchív:Dana Čučková r.Mikušová - 11.8:1999


Smršť zvalila aj veľký jaseň uprostred obce - fotoarchív:Dana Čučková r.Mikušová - 11.8:1999
Smršť zvalila aj veľký jaseň uprostred obce - fotoarchív:Dana Čučková r.Mikušová - 11.8:1999

Sila lesných plodov

Ženy počas prestávok a cestou domov nazbierali maliny alebo čučoriedky.Zavčas rána, keď sa chystali do roboty navarili z nich čaj.Termoska v tom čase nebola a tak čaj naliali do sklenenej flaše ktorú starostlivo zakrútili do utierky.Takto si  čaj udržal teplotu až do obeda.Vôňa  a chuť takéhoto  prírodného nápoja bola jedinečná a osviežujúca.


Dúšok malinového čaju si vychutnáva teta Slabejová - fotoarchív: Balažic Pavel - nedatované
Dúšok malinového čaju si vychutnáva teta Slabejová - fotoarchív: Balažic Pavel - nedatované

V ich pracovitých rukách sa rodil náš ihličnatý les

Kým stromček opustil školnicu prešlo skoro päť rokov.Nespočetnekrát ho bolo treba oslobodiť od rozpínavej buriny, chrániť pred ostrým slnkom. Na jeseň sa sadenice pobalili do viazaníc  po pädesiat kusov a uložili sa do snežnej jamy, tu prečkali až do jarnej výsadby.

 


Príprava stromčekov na sadenie - fotoarchív: Miroslav Račko ml. - nedatované
Príprava stromčekov na sadenie - fotoarchív: Miroslav Račko ml. - nedatované

Podbanské sa postupne spamätáva z kalamity začiatkom 40 tých rokov.Kus odbornej práce vykonalo mnoho lesníkov na polesí Podbanské.Jedným z nich bol aj Martin Alexa.Okrem toho je na tomto snímku prekrásne zachytený majestátny Kriváň.

Lesnik  v Tichej a Kôprovej doline Martin Alexa  a Imro Pjatka  - fotoarchív:Pjatka Imro - 1958
Lesnik v Tichej a Kôprovej doline Martin Alexa a Imro Pjatka - fotoarchív:Pjatka Imro - 1958


Fotka z čias zalesňovania na Podbansku po kalamite  - fotoarchív:Magda Jurčová r.Pelachová - 50 -te roky
Fotka z čias zalesňovania na Podbansku po kalamite - fotoarchív:Magda Jurčová r.Pelachová - 50 -te roky

Dievčence spokojné po celodennej práci spievajú,ale čo to nám fotka už neprezradí.

Čakanie na odvoz v Račkovej doline - fotoarchív:Zdenka Račková - asi 1973
Čakanie na odvoz v Račkovej doline - fotoarchív:Zdenka Račková - asi 1973


Vyžínanie v Kamenistej doline - fotoarchív:Zdenka Račková - asi1972
Vyžínanie v Kamenistej doline - fotoarchív:Zdenka Račková - asi1972


V lesnej školnici na Kokavskom moste - fotoarchív:Stanko Petrík - asi 1972
V lesnej školnici na Kokavskom moste - fotoarchív:Stanko Petrík - asi 1972


Pribylinská mládež pri zalesňonaní Tichej doliny - fotoarchív:Ján Bolvanský - 1948
Pribylinská mládež pri zalesňonaní Tichej doliny - fotoarchív:Ján Bolvanský - 1948


Zalesňovanie Tichej doliny - fotoarchív:Ján Bolvanský - nedatované
Zalesňovanie Tichej doliny - fotoarchív:Ján Bolvanský - nedatované


Obedňajšia prestávka  - fotoarchív:Stanko Petrík - nedatované
Obedňajšia prestávka - fotoarchív:Stanko Petrík - nedatované


Stupkov obchod potravín v Hrdove - fotoarchív:Račko Miroslav ml. - 1987
Stupkov obchod potravín v Hrdove - fotoarchív:Račko Miroslav ml. - 1987

Na snímku je zachytená nielen krásna scenéria pri túre, ale aj pohľad na pôvodnú vegetáciu Tatier v vo výške nad 1500 m.n.m.Konkrétne sa jedná o smrek tatranský vrchovský.Je charakteristický úzkou projekciou koruny.

V pásme kosodreviny - fotoarchív:Ján Klaučo - nedatované
V pásme kosodreviny - fotoarchív:Ján Klaučo - nedatované


Vyžínanie  -  Gajdošové  divčatá z horárne v Hrdove - fotoarchív:Stanislav Mikuš - nedatované
Vyžínanie - Gajdošové divčatá z horárne v Hrdove - fotoarchív:Stanislav Mikuš - nedatované

Mária Račková od Hronce venovala lesom celú svoju dušu.Tisíce smrekov rastú aj vďaka jej práci.

Ochana proti burine - vyžínanie - fotoarchív:Belomír Račko - nedatované
Ochana proti burine - vyžínanie - fotoarchív:Belomír Račko - nedatované


Zakladanie lesnej školnice - fotoarchiv:Božena Bečáková r.Račková - 60-te roky
Zakladanie lesnej školnice - fotoarchiv:Božena Bečáková r.Račková - 60-te roky


V školnici v Hrdove - fotoarchív:Zuzana Pozorová r.Račková - 80-te roky
V školnici v Hrdove - fotoarchív:Zuzana Pozorová r.Račková - 80-te roky


Zalesňovanie Tichej a Kôprovej doliny - fotoarchív:Zuzana Pozorová r.Račková - nedatované
Zalesňovanie Tichej a Kôprovej doliny - fotoarchív:Zuzana Pozorová r.Račková - nedatované


Zalesňovanie v ťažkom teréne - fotoarchív:Balažic Pavol - nedatované
Zalesňovanie v ťažkom teréne - fotoarchív:Balažic Pavol - nedatované


Na záver pracovného dňa - fotoarchív:Balažic Pavol - nedatované
Na záver pracovného dňa - fotoarchív:Balažic Pavol - nedatované


Ručná ťažba  dreva na palivovo- Matej Račko - fotoarchiv:Belomír Račko - 1964
Ručná ťažba dreva na palivovo- Matej Račko - fotoarchiv:Belomír Račko - 1964


Hrčiak- lúčniak neodolal vetru - fotoarchív:Račko Miroslav ml. - 1987
Hrčiak- lúčniak neodolal vetru - fotoarchív:Račko Miroslav ml. - 1987