V niektorých prípadoch sa fotka stáva pre svoj obsah obľúbenou a jej použivanie je častejšie.Podobný osud stretol aj tento snímok Jána Štecku pri rybačke na Belej.Prezrádzajú to opotrebované okraje fotky.

Pri športovom rybolove sa stáva hocičo,ale aby sa chytil rybár na háčik je ojedinelé.Fotka zaznamenáva vyberanie háčika z krku Jána Štecku.V tomto prípade sa jedná súťaž II.liga LRU- lov rýb udicou na Váhu pri Hričove.

Hviezdicový výstup na Bystrú

Odmenou za výstup na Bystrú bol pamätný odznak.V čase zostupu na štátnej hranici s PĽR som ho ešte mal,čoho je dôkazom aj táto fotka.Dnes ho už nemám ale určite sa u niekoho nachádza.Ak ho máte pošlite jeho fotku.

Cieľom turistických výletov nebývajú len hrebene a doliny,ale prekrásna je aj prechádzka po červenej tatranskej magistrále ktorá sa tiahne od Duklianskeho priesmyku až po hrad Devín pri sútoku riek Dunaja a Moravy.Tento chodník vedie okolo tohoto unikátneho plieska v ktorom ako by sa voda varila.

Názov vrchu pochádza podľa povesti od mena majiteľa lokality, gorala Kaspera. Vrchol je vďaka lanovke ľahko dostupný zo Zakopaného a patrí tak k najnavštevovanejším v Tatrách. V budove lanovky v nadmorskej výške 1 959 m n. m. sa nachádza okrem meteorologickej stanice aj bar a reštaurácia.Táto je na Poľskej strane.Pribylici často chodili na tento vrchol z Podbanska po asfaltovej ceste cez Tichú dolinu,ktorú vybudoval ešte pred vojnou a počas nej staviteľ p.Mužík.Je to nenáročná ale dlhá cesta.Po druhej svetovej vojne bola hranica Poľska pomerne prísne strážená.Prekročenie hranice v niektorých prípadoch končilo zadržaním.Trestom boli práce na budovaní vojnou zničenej Varšavy.V 60 tých rokoch sa situácia zmiernila,ale aj tak poľská strana narušiteľov-turistov hranice vracala a kontrolovala.Dnes je to len vnútorná hranica EU s voľným pohybom osôb.

Tento výstup sa konal vo veľmi pohnutých časoch končiare a turistické chodníky boli kľudné,ale dole po cestách Slovenska sa preháňali tanky vojsk Varšavskej zmluvy.

Kriváň (2494 m) je charakteristický impozantný vrch v západnej časti Vysokých Tatier. Na južných a juhozápadných svahoch Kriváňa sú ešte aj teraz viditeľné stopy po baníčení v 15.-18. storočí. Na vrchol Kriváňa prví vystúpili bezpochyby neznámi haviari a výstup spišskonovoveského evanjelického kazateľa a prírodovedca A. Czirbesza s priateľmi, uskutočnený 1772, treba považovať len za prvú aj písomne doloženú túru.Na Kriváň vystúpil dňa 16.8.1841 aj Ľudovít Štúr a Michal M. Hodža spolu s národovcami.Je tu ale ešte jedna významná udalosť.Podľa dochovanej informácie od Milana Betuša potomka z Lajčiakovej rodiny a rodáka z Pribyliny na Kriváň vystúpil v roku 1900 aj M.R.Štefánik spolu s Vavrom Šrobárom a Jánom Lajčiakom u ktorého bývali v Pribyline počas prázdnin toho roku.Ak je táto známosť pravdivá je to významná udalosť pre Pribylinu.

Račkové plesá.Výška ich hladín je premenlivá a v mimoriadne vlhkých obdobiach vraj dokonca jazerá splývajú. Račkové plesá, nachádzajúce sa vo výške 1 697 m n.m., sú zasadené vo výraznom ľadovcovom kotli. Nižšie položené Dolné Račkovo pleso má rozlohu 1,19 ha a dosahuje maximálnu hĺbku 1,5 m. V suchom období hladina vody v plesách klesá a na povrch sa vynorí pozdĺžna vyvýšenina, ktorá jazero predelí na dva menšie. Horné Račkovo pleso je rozlohou menšie, avšak oveľa hlbšie. Dosahuje maximálnu hĺbku až 10 m.

Táto fotografia zaznamenáva Jána Pelacha spolu so skupinkou turistov vystupujúcich na Račkové plesá.Tejto časti doliny sa hovorí nie moc vábne: Račkov zadok.

Prekrásny pohľad do Žiarskeho sedla a na chodník na protiľahlý Baranec.K cieľu krásneho výhľadu stúpajú žiaci ZDŠ v Pribyline na záver školského roku.Plačlivé alebo Plačlivô je jeden z menej známych vrcholov Západných Tatier, ležiaci v hrebeni medzi vrcholmi Baníkov a Ostrý Roháč. Vrchol je tvorený ostrým bralnatým končiarom. Plačlivô sa v minulosti nazývalo aj Plačlivý Roháč. Plačlivé má na severe a po väčšine aj na juhu strmé skalné steny.Nadmorská výška 2 125,1 m n. m.

Keď som túto fotografiu umiestňoval na našej stránke nevedel som že je z Kasprového vrchu a tiež som si nevšimol že obrázok je prevrátený.Ak časom zistím kto je na fotke tak všetko opravím.

Z prava Pavel Kušnier,asi Ján Bolvanský,X1,X2,

Račkova dolina je turisticky pomerne významná dolina v liptovskej časti Západných Tatier. Je dlhá viac ako 5 kilometrov. Jej začiatok leží v nadmorskej výške 960 m n. m., kde zároveň s ňou začína aj susedná Jamnícka dolina. Tieto dve doliny rozdeľuje hrebeň Otrhance, s najvyšším vrchom Jakubina. V strednej časti doliny ústi do nej jej bočná odnož Gáborova dolina. Celou dolinou preteká potok Račková.

Ostrý Roháč /nadmorská výška 2 087,5 m n. m./ je jeden z najznámejších vrcholov Západných Tatier, ležiaci v hrebeni tvorenom vrcholmi Baníkov, Plačlivé a Volovec. Hrebeň ďalej pokračuje po slovensko-poľskej hranici až po vrchol Blyšť blízko Bystrej.Ostrý Roháč patrí medzi najexponovanejšie vrcholy tejto časti Tatier, najťažšie časti trasy sú istené fixnými reťazami. Z vrchola je nádherný výhľad na Volovec, Plačlivé ale i na Roháčske a Jamnické plesá v dolinách.

Gerlachovský štít (hovorovo Gerlach,nadmorská výška 2 654,4 m n. m.) je najvyšší vrch Tatier, Slovenska aj celých Karpát. Názov je odvodený od obce Gerlachov, nad ktorou je situovaný a patril i do jej chotára. Leží v juhovýchodnej rázsoche Zadného Gerlachu, od ktorého ho oddeľuje Gerlachovské sedlo. Z vrcholu pokračuje hrebeň na Kotlový štít, kde sa rozvetvuje a vytvára známy Gerlachovský kotol. Gerlachovský štít je pre svoju výšku, dostupnosť a krásnu horskú scenériu jedným z najnavštevovanejších vrcholov.

Obtiažnosť výstupu na Gerlach si vyžaduje znalosť terénu a skúsenosť pohybu v polohorolezckého terénu,preto pri výstupe je povinnosť mať horského sprievodcu.Pri našom výstupe nám ním bol rodák z Pribyliny člen Horskej služby Belomír Račko.

Hĺbka tatranských dolín je úžasná.

Tento požiar vznikol nepozornosťou pastiera v 60 tých rokoch, keď sa na holiach ešte pásli ovce.Zvláštnosťou bolo to že pri likvidácii požiaru bola údajne prvý krát na Slovensku použitá helikoptéra.

Pred postavením vodného areálu v Liptovskom Mikuláši prebiehali preteky vo vodnom slalome v hornej časti Belej na Podbansku