Pribylina objektívom

Turistika a šport

(60 fotiek)

Celá oblasť Horného Liptova je prepletená turistickými chodníkmi až k Poľskej hranici.Turistika bola a je najrozšírenejší masový šport. V tomto článku sú zábery z výstupov a túr na Bystrú, Kriváň,Baranec,Gerlach a iné končiare našich prekrásnych vrchov a dolín.Tradíciu má aj splavovanie Belej a vodný slalom.Športovaniu sa venovalo v škole vo voľnom čase a počas nácviku spartakiád.


Vrcholová fotka  na Kriváni  od Jána Húsenicu
Vrcholová fotka na Kriváni od Jána Húsenicu


 Na vrchole Kriváňa - fotoarchív:Ján Bolvanský - asi 1966
Na vrchole Kriváňa - fotoarchív:Ján Bolvanský - asi 1966

Športový rybolov


Muškárenie na Belej - fotoarchív: Mikuš Stanislav - asi 1972
Muškárenie na Belej - fotoarchív: Mikuš Stanislav - asi 1972

V niektorých prípadoch sa fotka stáva pre svoj obsah obľúbenou a jej použivanie je častejšie.Podobný osud stretol aj tento snímok Jána Štecku pri rybačke na Belej.Prezrádzajú to opotrebované okraje fotky.

Obľúbená fotografia - fotoarchív:Danka Tarageľová - nedatované
Obľúbená fotografia - fotoarchív:Danka Tarageľová - nedatované

Pri športovom rybolove sa stáva hocičo,ale aby sa chytil rybár na háčik je ojedinelé.Fotka zaznamenáva vyberanie háčika z krku Jána Štecku.V tomto prípade sa jedná súťaž II.liga LRU- lov rýb udicou na Váhu pri Hričove.

Ján Štecko rybár a jeho záchranca - fotoarchív:Danka Tarageľová - 1971
Ján Štecko rybár a jeho záchranca - fotoarchív:Danka Tarageľová - 1971


V hlbokej doline ... - fotoarchív: Balažic Ľubomír - nedatované
V hlbokej doline ... - fotoarchív: Balažic Ľubomír - nedatované

Hviezdicový výstup na Bystrú

Odmenou za výstup na Bystrú bol pamätný odznak.V čase zostupu na štátnej hranici s PĽR som ho ešte mal,čoho je dôkazom aj táto fotka.Dnes ho už nemám ale určite sa u niekoho nachádza.Ak ho máte pošlite jeho fotku.


Zostup z Bystrej  do Gáborového sedla - fotoarchív: Miroslav Račko st. -  1971
Zostup z Bystrej do Gáborového sedla - fotoarchív: Miroslav Račko st. - 1971


Výlet mládeže v Úzkej doline - fotoarchív:Mlynarčíková Anna r. Šintajová - 50 -te roky
Výlet mládeže v Úzkej doline - fotoarchív:Mlynarčíková Anna r. Šintajová - 50 -te roky


Na vrchole tatranského končiara  medzi nebom a zemou  - fotoarchív:Mlynarčíková Anna r. Šintajová - nedatované
Na vrchole tatranského končiara medzi nebom a zemou - fotoarchív:Mlynarčíková Anna r. Šintajová - nedatované

Cieľom turistických výletov nebývajú len hrebene a doliny,ale prekrásna je aj prechádzka po červenej tatranskej magistrále ktorá sa tiahne od Duklianskeho priesmyku až po hrad Devín pri sútoku riek Dunaja a Moravy.Tento chodník vedie okolo tohoto unikátneho plieska v ktorom ako by sa voda varila.

Na brehu plieska pod Surovým Hrádkom - fotoarchív:Zdenka Račklová - 1955
Na brehu plieska pod Surovým Hrádkom - fotoarchív:Zdenka Račklová - 1955

Názov vrchu pochádza podľa povesti od mena majiteľa lokality, gorala Kaspera. Vrchol je vďaka lanovke ľahko dostupný zo Zakopaného a patrí tak k najnavštevovanejším v Tatrách. V budove lanovky v nadmorskej výške 1 959 m n. m. sa nachádza okrem meteorologickej stanice aj bar a reštaurácia.Táto je na Poľskej strane.Pribylici často chodili na tento vrchol z Podbanska po asfaltovej ceste cez Tichú dolinu,ktorú vybudoval ešte pred vojnou a počas nej staviteľ p.Mužík.Je to nenáročná ale dlhá cesta.Po druhej svetovej vojne bola hranica Poľska pomerne prísne strážená.Prekročenie hranice v niektorých prípadoch končilo zadržaním.Trestom boli práce na budovaní vojnou zničenej Varšavy.V 60 tých rokoch sa situácia zmiernila,ale aj tak poľská strana narušiteľov-turistov hranice vracala a kontrolovala.Dnes je to len vnútorná hranica EU s voľným pohybom osôb.

Výstup ma Kasprov vrch - fotoarchív:Milan Blška - nedatované
Výstup ma Kasprov vrch - fotoarchív:Milan Blška - nedatované

Tento výstup sa konal vo veľmi pohnutých časoch končiare a turistické chodníky boli kľudné,ale dole po cestách Slovenska sa preháňali tanky vojsk Varšavskej zmluvy.

Štepitovci pri výstupe  na Kriváň - fotoarchív:Ľubomír Štepita - september 1968
Štepitovci pri výstupe na Kriváň - fotoarchív:Ľubomír Štepita - september 1968

Kriváň (2494 m) je charakteristický impozantný vrch v západnej časti Vysokých Tatier. Na južných a juhozápadných svahoch Kriváňa sú ešte aj teraz viditeľné stopy po baníčení v 15.-18. storočí. Na vrchol Kriváňa prví vystúpili bezpochyby neznámi haviari a výstup spišskonovoveského evanjelického kazateľa a prírodovedca A. Czirbesza s priateľmi, uskutočnený 1772, treba považovať len za prvú aj písomne doloženú túru.Na Kriváň vystúpil dňa 16.8.1841 aj Ľudovít Štúr a Michal M. Hodža spolu s národovcami.Je tu ale ešte jedna významná udalosť.Podľa dochovanej informácie od Milana Betuša potomka z Lajčiakovej rodiny a rodáka z Pribyliny na Kriváň vystúpil v roku 1900 aj M.R.Štefánik spolu s Vavrom Šrobárom a Jánom Lajčiakom u ktorého bývali v Pribyline počas prázdnin toho roku.Ak je táto známosť pravdivá je to významná udalosť pre Pribylinu.

Vrcholová fotka z výstupu Štepitovcov na Kriváň - fotoarchív:Ľubomír Štepita - september 1968
Vrcholová fotka z výstupu Štepitovcov na Kriváň - fotoarchív:Ľubomír Štepita - september 1968

Račkové plesá.Výška ich hladín je premenlivá a v mimoriadne vlhkých obdobiach vraj dokonca jazerá splývajú. Račkové plesá, nachádzajúce sa vo výške 1 697 m n.m., sú zasadené vo výraznom ľadovcovom kotli. Nižšie položené Dolné Račkovo pleso má rozlohu 1,19 ha a dosahuje maximálnu hĺbku 1,5 m. V suchom období hladina vody v plesách klesá a na povrch sa vynorí pozdĺžna vyvýšenina, ktorá jazero predelí na dva menšie. Horné Račkovo pleso je rozlohou menšie, avšak oveľa hlbšie. Dosahuje maximálnu hĺbku až 10 m.

Pri hornom  Račkovom plese - fotoarchív:Magda Jurčová r.Pelachová - 40 -te roky
Pri hornom Račkovom plese - fotoarchív:Magda Jurčová r.Pelachová - 40 -te roky

Táto fotografia zaznamenáva Jána Pelacha spolu so skupinkou turistov vystupujúcich na Račkové plesá.Tejto časti doliny sa hovorí nie moc vábne: Račkov zadok.

Túra v Račkovej doline - fotoarchív:Magda Jurčová r.Pelachová - asi 1940
Túra v Račkovej doline - fotoarchív:Magda Jurčová r.Pelachová - asi 1940


Úsmev na vrchole - fotoarchív:Milan Orčík - nedatované
Úsmev na vrchole - fotoarchív:Milan Orčík - nedatované

Prekrásny pohľad do Žiarskeho sedla a na chodník na protiľahlý Baranec.K cieľu krásneho výhľadu stúpajú žiaci ZDŠ v Pribyline na záver školského roku.Plačlivé alebo Plačlivô je jeden z menej známych vrcholov Západných Tatier, ležiaci v hrebeni medzi vrcholmi Baníkov a Ostrý Roháč. Vrchol je tvorený ostrým bralnatým končiarom. Plačlivô sa v minulosti nazývalo aj Plačlivý Roháč. Plačlivé má na severe a po väčšine aj na juhu strmé skalné steny.Nadmorská výška 2 125,1 m n. m.

Výstup na Plačlivô - fotoarchív:Milan Orčík - 1968
Výstup na Plačlivô - fotoarchív:Milan Orčík - 1968


Vrcholová fotografia - fotoarchív:Vladimír Zaťko Muzikant - nedatované
Vrcholová fotografia - fotoarchív:Vladimír Zaťko Muzikant - nedatované

Keď som túto fotografiu umiestňoval na našej stránke nevedel som že je z Kasprového vrchu a tiež som si nevšimol že obrázok je prevrátený.Ak časom zistím kto je na fotke tak všetko opravím.

Radosť z dosiahnutia štátnej hranice - fotoarchív:Zdenka Račková - nedatované
Radosť z dosiahnutia štátnej hranice - fotoarchív:Zdenka Račková - nedatované

Z prava Pavel Kušnier,asi Ján Bolvanský,X1,X2,

Horizontálne otočenie pôvodnej snímky
Horizontálne otočenie pôvodnej snímky

Račkova dolina je turisticky pomerne významná dolina v liptovskej časti Západných Tatier. Je dlhá viac ako 5 kilometrov. Jej začiatok leží v nadmorskej výške 960 m n. m., kde zároveň s ňou začína aj susedná Jamnícka dolina. Tieto dve doliny rozdeľuje hrebeň Otrhance, s najvyšším vrchom Jakubina. V strednej časti doliny ústi do nej jej bočná odnož Gáborova dolina. Celou dolinou preteká potok Račková.

Jano a Vlado Bolvanskí na drevenom moste cez  Račkov potok - fotoarchív:Ján Bolvanský - 50- te roky
Jano a Vlado Bolvanskí na drevenom moste cez Račkov potok - fotoarchív:Ján Bolvanský - 50- te roky


Najstarší učastník behu okolo KD Peter Jurík  - fotoarchív:Dušan Jurík - 80-te roky
Najstarší učastník behu okolo KD Peter Jurík - fotoarchív:Dušan Jurík - 80-te roky


Pretek seniorov okolo kultúrneho domu - fotoarchív:Dušan Jurík - 80-te roky
Pretek seniorov okolo kultúrneho domu - fotoarchív:Dušan Jurík - 80-te roky


Beh na 60 m - fotoarchív:Dušan Jurík - 70-te roky
Beh na 60 m - fotoarchív:Dušan Jurík - 70-te roky


K aktívnym turistom patril aj Pribylinský pán farár Emil Janotka - fotoarchív:Bohuš Gajdoš - nedatované
K aktívnym turistom patril aj Pribylinský pán farár Emil Janotka - fotoarchív:Bohuš Gajdoš - nedatované

Ostrý Roháč /nadmorská výška 2 087,5 m n. m./ je jeden z najznámejších vrcholov Západných Tatier, ležiaci v hrebeni tvorenom vrcholmi Baníkov, Plačlivé a Volovec. Hrebeň ďalej pokračuje po slovensko-poľskej hranici až po vrchol Blyšť blízko Bystrej.Ostrý Roháč patrí medzi najexponovanejšie vrcholy tejto časti Tatier, najťažšie časti trasy sú istené fixnými reťazami. Z vrchola je nádherný výhľad na Volovec, Plačlivé ale i na Roháčske a Jamnické plesá v dolinách.

Výstup na Jakubinú v zadu Ostrý Roháč - fotoarchív:Bohuš Gajdoš - nedatované
Výstup na Jakubinú v zadu Ostrý Roháč - fotoarchív:Bohuš Gajdoš - nedatované

Gerlachovský štít (hovorovo Gerlach,nadmorská výška 2 654,4 m n. m.) je najvyšší vrch Tatier, Slovenska aj celých Karpát. Názov je odvodený od obce Gerlachov, nad ktorou je situovaný a patril i do jej chotára. Leží v juhovýchodnej rázsoche Zadného Gerlachu, od ktorého ho oddeľuje Gerlachovské sedlo. Z vrcholu pokračuje hrebeň na Kotlový štít, kde sa rozvetvuje a vytvára známy Gerlachovský kotol. Gerlachovský štít je pre svoju výšku, dostupnosť a krásnu horskú scenériu jedným z najnavštevovanejších vrcholov.

Račkovci na vrchole Gerlachu - fotoarchív:Belo Račko - 1973
Račkovci na vrchole Gerlachu - fotoarchív:Belo Račko - 1973

Obtiažnosť výstupu na Gerlach si vyžaduje znalosť terénu a skúsenosť pohybu v polohorolezckého terénu,preto pri výstupe je povinnosť mať horského sprievodcu.Pri našom výstupe nám ním bol rodák z Pribyliny člen Horskej služby Belomír Račko.

Belo Račklo pri turistickom pútači v Račkovej doline - fotoarchív:Belo Račko - 50- te roky
Belo Račklo pri turistickom pútači v Račkovej doline - fotoarchív:Belo Račko - 50- te roky

Hĺbka tatranských dolín je úžasná.

Pohľad z Kriváňa na Krivánske pleso - fotoarchív:Ján Bolvanský  Baslo - nedatované
Pohľad z Kriváňa na Krivánske pleso - fotoarchív:Ján Bolvanský Baslo - nedatované


Most v Kôprovej doline - fotoarchív:Jaroslav Beňo - asi 1930
Most v Kôprovej doline - fotoarchív:Jaroslav Beňo - asi 1930


Pri chate v Kôprovej doline - fotoarchív:Jaroslav Beňo - asi 1930
Pri chate v Kôprovej doline - fotoarchív:Jaroslav Beňo - asi 1930


Cieľová fotka  pochodu Kôprovou dolinou - fotoarchív:Jaroslav Beňo - asi 1930
Cieľová fotka pochodu Kôprovou dolinou - fotoarchív:Jaroslav Beňo - asi 1930


Výlet na Temnosmrečianske plesá - fotoarchív:Jaroslav Beňo - asi 1930
Výlet na Temnosmrečianske plesá - fotoarchív:Jaroslav Beňo - asi 1930


Túra žiakov lyžiarského oddielu TJ Pribylina ku kolibe pod Klinom - fotoarchiv:Ján Zaťko - nedatované
Túra žiakov lyžiarského oddielu TJ Pribylina ku kolibe pod Klinom - fotoarchiv:Ján Zaťko - nedatované


 Na ľadovci v Temných smrečinách - fotoarchív:Ján Králik - 60-te roky
Na ľadovci v Temných smrečinách - fotoarchív:Ján Králik - 60-te roky


Dano ešte pôjdeme tam na hranicu - fotoarchív:Ján Králik - 60-te roky
Dano ešte pôjdeme tam na hranicu - fotoarchív:Ján Králik - 60-te roky


Gratulácia k prvovýstupu - fotoarchív:Ján Králik - 60-te roky
Gratulácia k prvovýstupu - fotoarchív:Ján Králik - 60-te roky


Račkovci na vrchole Baranca - fotoarchiv:Račko Miroslav st. - 70-te roky
Račkovci na vrchole Baranca - fotoarchiv:Račko Miroslav st. - 70-te roky

Tento požiar vznikol nepozornosťou pastiera v 60 tých rokoch, keď sa na holiach ešte pásli ovce.Zvláštnosťou bolo to že pri likvidácii požiaru bola údajne prvý krát na Slovensku použitá helikoptéra.

Zostup z Baranca cez zhorené kosodrevinové pole - fotoarchív:Račko Miroslav st. - 70-te roky
Zostup z Baranca cez zhorené kosodrevinové pole - fotoarchív:Račko Miroslav st. - 70-te roky


Národný výstup na Kriváň - fotoarchiv:Belomír Račko - 1965
Národný výstup na Kriváň - fotoarchiv:Belomír Račko - 1965


Ján Bolvanský - báseň
Ján Bolvanský - báseň


Na vrchole Kriváňa - fotoarchiv:Belomír Račko - 1962
Na vrchole Kriváňa - fotoarchiv:Belomír Račko - 1962


Janko Pelach stpúpa k vrcholu Kriváňa  - fotoarchív:Magda Jurčová  r.Pelachová - nedatované
Janko Pelach stpúpa k vrcholu Kriváňa - fotoarchív:Magda Jurčová r.Pelachová - nedatované


Školský výlet do Račkovej doliny - fotoarchiv:Daniel Račko - nedatované
Školský výlet do Račkovej doliny - fotoarchiv:Daniel Račko - nedatované


Žlabom cez snehové pole - fotoarchiv:Miroslav Mikuš - 70-te roky
Žlabom cez snehové pole - fotoarchiv:Miroslav Mikuš - 70-te roky


Na vrchole Gerlachu - fotoarchiv:Daniel Račko - nedatované
Na vrchole Gerlachu - fotoarchiv:Daniel Račko - nedatované


Na vrchole Bystrej - fotoarchiv:Daniel Račko - nedatované
Na vrchole Bystrej - fotoarchiv:Daniel Račko - nedatované


Divadelníci na túre - fotoarchiv:Belomír Račko - 1961
Divadelníci na túre - fotoarchiv:Belomír Račko - 1961


Na rázcestí - zimná túra - fotoarchiv:Belomír Račko - 1966
Na rázcestí - zimná túra - fotoarchiv:Belomír Račko - 1966


V Gáborovom sedle - fotoarchiv:Belomír Račko - 1966
V Gáborovom sedle - fotoarchiv:Belomír Račko - 1966


Bysrá najvyšší vrchol  pribylinského chotára 2 248,4 m.n.m - fotoarchiv:Belomír Račko - 1971
Bysrá najvyšší vrchol pribylinského chotára 2 248,4 m.n.m - fotoarchiv:Belomír Račko - 1971


Zimný výstup - fotoarchiv:Belomír Račko - 1965
Zimný výstup - fotoarchiv:Belomír Račko - 1965


Na Bystrej v zime - fotoarchiv:Belomír Račko - 1965
Na Bystrej v zime - fotoarchiv:Belomír Račko - 1965


Na vrchole Bystrej v zime - fotoarchiv:Belomír Račko - 1965
Na vrchole Bystrej v zime - fotoarchiv:Belomír Račko - 1965


Hviezdicový výstup na Bysrú - fotoarchiv:Belomír Račko - 1971
Hviezdicový výstup na Bysrú - fotoarchiv:Belomír Račko - 1971

Pred postavením vodného areálu v Liptovskom Mikuláši prebiehali preteky vo vodnom slalome v hornej časti Belej na Podbansku

Tatranský pohár vo vodnom slalome na Belej - fotoarchiv:Daniel Račko - nedatované
Tatranský pohár vo vodnom slalome na Belej - fotoarchiv:Daniel Račko - nedatované


Slalom na Belej - fotoarchív:Ján Bolvanský  Baslo - nedatované
Slalom na Belej - fotoarchív:Ján Bolvanský Baslo - nedatované


Prvé použitie helikoptéry pri záchrane turistov v Z.Tatrách - fotoarchiv:Daniel Račko
Prvé použitie helikoptéry pri záchrane turistov v Z.Tatrách - fotoarchiv:Daniel Račko


Turistu napadol v Račkovej doline medveď - fotoarchiv:Belomír Račko
Turistu napadol v Račkovej doline medveď - fotoarchiv:Belomír Račko


V Račkovej doline sa našlo bezduché telo turistu . NA TÚRE NEPRECEŇUJTE SVOJE SILY . - fotoarchiv:Vlado Zaťko Muzikant
V Račkovej doline sa našlo bezduché telo turistu . NA TÚRE NEPRECEŇUJTE SVOJE SILY . - fotoarchiv:Vlado Zaťko Muzikant